Pacientské práva
Ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci, tak aj pacienti majú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti svoje práva a povinnosti. Dá sa povedať, že ich práva musia byť chránené naozaj dôrazne. Prečo?
Pacient sa vstupom do zdravotníckeho zariadenia v podstate „vydáva“ zdravotníckemu personálu, ktorému verí, že zlepší jeho zdravie, zistí čo je dôvodom jeho bolestí a vylieči ho.
V takomto krehkom vzťahu vždy existuje riziko, že princíp dôvery bude zneužitý (vedome, alebo nevedome). Negatívnych príkladov zneužívania postavenia lekára nám história ponúka nespočetne veľa.
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dochádza k zásahom do osobnostných práv pacienta – do jeho tela, psychicky, súkromia, intimity a podobne. Každý úkon zdravotníckeho pracovníka je teda spôsobilý zasiahnuť niektoré zo základných práv pacienta. Úcta ku každému jednotlivcovi a absolútna povaha jeho osobnostných práv kladie zdravotníckemu pracovníkovi podmienku, aby pred každým zákrokom získal od pacienta jeho súhlas – a to nie súhlas hocijaký, ale informovaný. Pacient vyjadruje svoju vôľu na základe informácií, ktoré mu je zdravotnícky pracovník povinný zrozumiteľným spôsobom pred vyžiadaním súhlasu oznámiť. Jedine pacient je oprávnený rozhodovať o svojom zdraví a o tom, kto do jeho zdravia a akým spôsobom zasiahne (až na výnimky nútenej starostlivosti). Napríklad v Nemecku je poskytnutie zdr. starostlivosti bez riadneho vopred daného súhlasu hodnotené ako trestný čin.
Získanie informovaného súhlasu je len jedna z povinností, ktoré musia byť splnené na to, aby sme zdravotnú starostlivosť mohli označiť za vykonanú v súlade so zákonom. Ďalšími právami pacienta sú:
- ochrana dôstojnosti, rešpektovanie jeho telesnej integrity a psychickej integrity,
- právo na informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,
- právo na informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti,
- právo na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 9 z. č. 576/2004 Z.z.),
- právo rozhodovať o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume,
- právo odmietnuť odoberania a prenos orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti,
- právo na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti,
- právo na zmiernenie utrpenia,
- právo na humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.
- právo na odmietnutie pitvy za podmienok ustanovených osobitným predpisom
- žena, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, má právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov
- ďalšie čiastkové práva
Nevyhnutnosť garancie práv fyzických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti viedlo k prijatiu viacerých medzinárodných dohovorov, ktoré sa priamo alebo sprostredkovane týkajú ochrany pacienta. Medzi ne môžme zaradiť predovšetkým:
- Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, prijatý na pôde OSN, publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 317/2010 Z.z.
- Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny - Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, v znení Dodatkového protokolu zo dňa 25.01.2005 (publikované pod číslom 40/2000 Z.z. a 494/2007 Z.z.)
- Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd vrátane dodatkových protokolov (publikované ako oznámenie Federálneho MZV č. 209/1992)
- Všeobecná deklarácia ľudských práv (uznesenie Valného zhromaždenia OSN DE01/48)
- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych , sociálnych a kultúrnych právach (vyhláška MZV č. 120/1976)
- Európska sociálna charta (oznámenie MZV SR č. 329/1998)
- Dohovory MOP o ochrane zdravia v niektorých odvetviach spoločenských činností (napr. poľnohospodári, baníci a námorníci) a Dohovor MOP č. 130 o liečebno–preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe z roku 1969
- Dohovor o právach dieťaťa (OSN 1989, publikovaný ako oznámenie Federálneho MZV č. 104/1991 Zb.)
- Charta základných práv EÚ (Nice 2000).
Pre vyvážený vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom je potrebné, aby každý z nich poznal svoje práva a povinnosti. Vytváranie tlaku na poskytovateľa, aby pri svojej činnosti postupoval eticky a v plnom rešpekte osoby pacienta je v konečnom dôsledku v rukách samotného pacienta.
Ak pacienti nebudú poznať svoje práva a nebudú prirodzene očakávať ich dodržiavanie, budú poskytovatelia zdr. starostlivosti len pomaly zlepšovať etické a právne štandardy svojej činnosti.